Podľa § 11, ods. 9 Zákona č. 576/2004 Z. z. Zákon o zdravotnej starostlivosti:
Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo za podmienok ustanovených týmto zákonom na:
- ochranu dôstojnosti, rešpektovanie svojej telesnej integrity a psychickej integrity,
- informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu,
- informácie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (§ 6 ods. 1),
- odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti okrem prípadov, v ktorých podľa tohto zákona možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu (§ 6 ods. 9),
- rozhodnutie o svojej účasti na výučbe alebo na biomedicínskom výskume,
- zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, ak v prípadoch ustanovených osobitným predpisom nie je zdravotnícky pracovník zbavený tejto mlčanlivosti,
- zmiernenie utrpenia,
- humánny, etický a dôstojný prístup zdravotníckych pracovníkov.
V priebehu ambulantného aj nemocničného vyšetrenia a liečby má pacient právo na to, aby bol braný maximálny ohľad na jeho súkromie a ostych. Rozbory jeho prípadu, konzultácie a liečba sú dôverné a majú byť uskutočňované diskrétne. Osoby, ktoré sa nepodieľajú na liečbe, sa na nich môžu zúčastniť iba so súhlasom pacienta a to aj vo fakultných nemocniciach, kde sa vzdelávajú medici. Pacient má právo poznať meno lekárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov, ktorí ho ošetrujú.
Prítomnosť blízkej osoby
Ak si to pacient želá, zdravotnícky pracovník mu má umožniť prítomnosť blízkeho počas vyšetrenia, pokiaľ tomu nebránia objektívne dôvody (napr. rozmery ambulancie). Počas hospitalizácie má mať pacient možnosť denne sa stýkať so svojou rodinou a priateľmi. Obmedziť návštevy je možné iba zo závažných dôvodov (napríklad riziko infekcie).
Dospelý pacient vo všeobecnosti nemá právo na spoločnú hospitalizáciu s inou osobou (sprievodcom), pokiaľ to v konkrétnom zdravotníckom zariadení nie je výslovne umožnené. Výnimkou sú posledné chvíle života pacienta, počas ktorých má pacient právo na prítomnosť blízkej osoby podľa svojho želania.
Právne predpisy neobsahujú jasne určenú povinnosť pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vyhovieť žiadosti pacienta, aby s ním mohla byť pri výkone prítomná ním určená osoba. Určité výnimky sú stanovené pri pôrode, ako aj pri hospitalizácii neplnoletých osôb (Charta práv pacienta Slovenskej republiky v článku 7).
Zdravotná starostlivosť sa má poskytovať vo vhodnom prostredí, používajú sa často rôzne inštrumenty, v ambulancii sa nachádzajú rôzne prístroje a pri výkone asistujú viaceré osoby. Táto konštelácia môže viesť k tomu, že prítomnosť tretej osoby je vylúčená potrebou zabezpečiť riadny priebeh výkonu (ďalšia osoba môže „zavadzať“, či priamo ohrozovať priebeh zákroku).
Zdravotný výkon má intímny rozmer a je legitímne, že pacient pociťuje potrebu „podpory“ od blízkej osoby.
Konkrétna realizácia výkonu je podmienená jeho povahou, časom a situáciou v ktorej sa výkon realizuje.
Zdravotná starostlivosť sa poskytuje v priestoroch poskytovateľa, ktorý má právo určovať, kto sa v nich nachádzať smie a kto nie.
Služba sa poskytuje pacientovi, nie tretej osobe. Preto ak s prítomnosťou tretej osoby zdravotnícky pracovník nesúhlasí, nie je možné vynútenie takejto prítomnosti realizovať.
Na vykázanie tretej osoby v každom prípade musí existovať racionálny argument.
