Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, predovšetkým spomedzi zubných lekárov, hľadajú riešenie ako vykompenzovať finančné straty, ktoré utrpeli počas mimoriadnej situácie spôsobenej pandémiou COVID-19.
Pochopiteľne tak predovšetkým očakávajú kompenzáciu od toho subjektu, ktorý im počas pandémie znemožnil výkon ich povolania a ich zárobkovej činnosti.
Dopátrať sa k subjektu, ktorý je zodpovedný za znemožnenie výkonu povolania zubných lekárov je pomerne jednoduché.
Na tlačovej konferencii konanej dňa 15.3.2020 vtedajší predseda vlády Slovenskej republiky, poverený riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, výslovne odporučil pacientom, aby k zubným lekárom chodili iba v nevyhnutných prípadoch. Zároveň však požiadal zubných lekárov, aby boli zubné ambulancie otvorené.
Predseda vlády Slovenskej republiky, poverený riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pritom na niečo také nemal žiadne oprávnenie. Nakoľko však konal z titulu vyššie uvedených funkcií, je za škody, či ušlý zisk spôsobený zubným lekárom, zodpovedná Slovenská republika.
- Zákon č. 227/2002 Zb. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v článku 5 konkrétne vymedzuje, aké základné práva a slobody môže vláda obmedziť v prípade vyhlásenia núdzového stavu. Žiadne ustanovenie tohto ústavného zákona však vládu Slovenskej republiky neoprávňuje na takéto vyhlásenia resp. odporúčania. Preto nemožno Slovenskú republiku zbaviť zodpovednosti za spôsobené škody resp. ušlý zisk.
- Uznesenie vlády Slovenskej republiky zo dňa 15.3.2020 vo vzťahu ku zdravotníckym pracovníkom iba uvádza povinnosť zabezpečenia zdravotnej starostlivosti personálom. Neuvádza nič o obmedzení navštevovania zubných ambulancií.
- Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník: Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
Podľa § 4 Občianskeho zákonníka: Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.
- Zákon č. 514/2003 Zb. O zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v § 3 ods. 1 uvádza: Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. § 3 ods. 2 tohto predpisu ďalej uvádza: Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
§ 9 tohto zákona ďalej výslovne uvádza:
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Je teda zrejmé, že vtedajší predseda vlády Slovenskej republiky, poverený riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, postupoval nesprávnym úradným postupom.
Za všetky škody, ktoré svojimi vyhláseniami spôsobil tak zodpovedá Slovenská republika.
Ak by ste mali záujem o ďalšie informácie o možnom postupe pri nárokovaní kompenzácie za spôsobené škody a ušlý zisk, radi vám poradíme, aký postup zvoliť.
Členovia nášho tímu majú bohaté skúsenosti s uplatňovaním náhrady škody a ušlého zisku od štátu či iných zodpovedných subjektov.
